Sokolovna Malacky (Slovensko)
| Typ stavby: | Sokolovny |
|---|---|
| Kraj: | |
| Župa: | |
| Okres: | |
| Stav objektu: | v provozu |
| Autor objektu: | architekt Herman K. Stark, stavební firma Stern a Blaško |
| Datace: | 1930-1931 |
| Vložil: | PavelMichalec |
| Typ stavby: | Sokolovny |
|---|---|
| Kraj: | |
| Župa: | |
| Okres: | |
| Stav objektu: | v provozu |
| Autor objektu: | architekt Herman K. Stark, stavební firma Stern a Blaško |
| Datace: | 1930-1931 |
| Vložil: | PavelMichalec |
Telocvičná jednota Sokol mala v Malackách zastúpenie od roku 1919. Členovia sa stretávali a hrávali divadlá u Mereša, v hostinci, na mieste ktorého je dnes obchod s potravinami. Nemali však vlastný priestor. Chceli mať vlastnú sokolovňu a začali na tom pracovať. Kúpili pozemok na brehu potoka Malina. Miesto nebolo vybrané náhodne. Táto lokalita poskytovala dobrý predpoklad na plánovanú výstavbu bazéna.V časopise Slovenské Záhorie č. 1/1930 sa o tom píše: „Na prahu druhého desaťročia svojho trvania podarilo sa jednote získať konečne stavebné miesto na Husári. Stavba Sokolovne priblížila sa k uskutočneniu. Bola zahájená upisovacia akcia, ktorá pokračuje dosiaľ veľmi sľubne. Na valnom zhromaždení 9. februára budú predložené k schváleniu tri projekty (malý, stredný a veľký, od 259 do 600 tisíc Kčs).“
Nakoniec sa dohodli na projekte. V otázke autora projektu však rôzne pramene uvádzajú odlišné mená. Podľa internetovej stránky Ústavu architektúry SAV, ktorá čerpá z ďalších zdrojov, bol presadený projekt sokolovne od architekta Hermana K. Starka. Podľa Slovenského Záhoria č. 7/1931 bol projektantom mjr. Hanák, známy sokolský pracovník z Brna. Pri projektovaní malackej sokolovne vraj využil skúsenosti, ktoré získal pri budovaní mnohých stavieb podobného druhu.
Každopádne na mimoriadnom valnom zhromaždení 19. októbra 1930 bola zadaná stavba firme Stern-Blaško. Stavať sa začalo už 27. októbra. Tehly získali členovia Sokola rozoberaním starých domov a stodôl na Rakárni. Stavba postupovala aj vďaka priaznivému počasiu veľmi rýchlo a bola ukončená v nasledujúcom roku.Otvorenie sokolovne prebiehalo v dňoch 27. a 28. júna 1931 a bolo spojené so zletom sokolskej župy bratislavskej (Masarykovej) a so zájazdom rakúskej sokolskej župy.
Nová budova je v časopise Slovenské Záhorie opisovaná ako moderná, vzdušná, plná svetla. Priestranná sála, v tom čase najväčšia v meste, umožňovala cvičenie viac ako 50 dospelých mužov.
Jadrom sokolovne je ústredný priestor telocvične zastrešený pultovou strechou siahajúci cez dve podlažia. Strechu nesú drevené priehradové väzníky. Priestor telocvične bol pôvodne určený aj na divadelné produkcie. Z dvoch strán sa k nemu primykajú prízemné hmoty šatní a ostatných obslužných priestorov. Z takého usporiadania priestorov vyplynula stupňovitá silueta domu, ktorá kulminuje v priečelí s veľkým presklením hlavného priestoru. Objemová gradácia posilnená vertikálnymi preskleniami dáva objektu sokolovne konštruktivistický charakter. Objekt, ktorý patril niekdajšej telocvičnej jednote Sokol, dodnes slúži na pôvodný účel.
Most pri Sokolovni už nie je.
https://malackepohlady.sk/?p=5950
http://www.register-architektury.sk/index.php/sk/objekty/375-sokolov%C5%88a-v-malack%C3%A1ch.html
https://malackepohlady.sk/?p=1190
Na mapě se zobrazí všechny objekty v okolí. Mapu lze přibližovat a oddalovat a tím přecházet mezi jednotlivými objekty v databázi.
Zatím nebyly přidány žádné komentáře.
Pro přidávání komentářů musíte být přihlášen/a.